Taxonómia otázok a úloh vo vyučovaní geografie

Abstrakt

Učitelia položia počas vyučovania študentom veľké množstvo otázok. Od učiteľa sa očakáva, že vie klásť otázky jasne, logicky a efektívne a že otázky formuluje tak, aby zodpovedali úrovni geografického poznania študentov a aby rozvíjali myšlienkové procesy Bloomovej taxonómie. Odporúča sa klásť študentom otázky nižších aj vyšších myšlienkových úrovní, ktoré napomôžu študentom rozumieť geografickému obsahu. Problematické je, ak väčšina otázok rozvíja len nižšie kognitívne úrovne, najčastejšie zapamätanie. Tento príspevok sa zaoberá otázkami a úlohami s geografickým obsahom podľa Bloomovej taxonómie z roku 1956, revidovanej Andersonovou a Krahtwohlom v roku 2012 v dvoch úrovniach – úroveň vedomostí (faktografické, konceptuálne, procedurálne a metakognitívne vedomosti) a úroveň kognitívnych procesov (zapamätanie, porozumenie, aplikácia, analýza, hodnotenie a tvorba). Príspevok uvádza aj príklady zvyšovania kognitívnej náročnosti otázok na študentov na príklade otázok a úloh z regionálnej geografie sveta a Slovenska.